Sviatok svätej Lucie sa v kresťanskom kalendári oslavuje práve 13. decembra. Naši predkovia v tento deň zvykli robievať mnohé veci, aby sa uchránili pred zlými čarami a zlými duchmi. Dievčatá zo 6.A sa rozhodli niektoré z týchto krásnych zvykov oživiť a pripomenúť ich svojim spolužiakom. Na Luciu sa zvykli vyháňať zlí duchovia a rôzne zlé sily veľkým hlukom, ktorý zväčša robili so zvoncami alebo palicami. Mladé dievčatá sa zahalili do bielej a s pomúčenými tvárami vymetali kúty izieb husím krídlom. V tento deň nebolo vhodné aby si gazdiné čokoľvek požičali. Dievčatá večer písali lístky s menami svojich vyvolených, lístkov bývalo dvanásť, na desiatich boli mená, na dvoch bola smrť a stará dievka – každý večer jeden lístok hodili do ohňa, ten ktorý jej na Vianoce ostal bol jej osudom. Chlapci zasa vyrábali na Luciu drevené stolčeky, podmienkou zhotovenia bolo, že stolček musel byť vyrábaný postupne, každý deň dačo, dokončený mal byť presne 24.12., taktiež musel byť zhotovený bez použitia jediného klinca. Na takýto stolček si mládenec sadol na polnočnej omši. Mal mu zaručiť, že zbadal, ktoré dievčence z dediny sú bosorky. Problém bol v tom, že aj ony videli jeho. Musel preto porozsýpať za sebou mak, ktorý bosorky zdržal a on im stihol utiecť. Taktiež kedysi ľudia starostlivo pozorovali počasie od Lucie do Vianoc, týchto dvanásť dní malo byť predpoveďou počasia na najbližších dvanásť mesiacov. Dievčatá všetky tieto tradície spolužiakom pripomenuli, pridali dačo aj o samotnej svätej Lucii. Napokon, ako pravé Lucie povymetali kúty v triedach od zlých síl, aby sa spolužiakom celý rok darilo a neprenasledovali ich žiadne poznámky a zlé známky. Napísala : Mgr. Miriama Lamžová